Meteorologická stanica

Meteorologická stanica

Meteorologické správy, na základe ktorých sa tvorí predpoveď počasia, vysiela do centrály v Bratislave aj meteorologická stanica (MS) v našej obci. Tím troch ľudí, ktorí pracujú v 16-hodinových zmenách zaznamenáva každý deň prostredníctvom certifikovaných zariadení všetky meteorologické prvky. Tie sú spracovávané, resp. zakódované do meteorologických správ SYNOP a INTER. Keďže štatút leteckej MS nemajú už dva roky, letiskové správy METAR a METSPECI už nie sú na zozname ich povinností. Iba ak by chceli niekam letieť sami. Podľa vedúceho stanice Dušana Palčinského vedia po toľkých rokoch letiskové správy zostaviť aj teraz, ale licenciu na nich už nemajú, čo je na škodu hlavne pre leteckých záchranárov. Podľa neho sú najzaujímavejším javom v meteorológii búrky. Vraj blýskať sa a hrmieť môže iba z jedného konkrétneho mraku – kumulonimbusu, ktorého hrúbka môže byť aj 14 km. Vzhľadom na to, že sa menia klimatologické podmienky (priemerná teplota za posledných tridsať rokov stúpla od obdobia 1951 – 1980 z 8.3 na 8.8 °C), ktoré predurčujú k zmene mierneho na stredomorské podnebie na našom území, je aj výskyt tornád podľa Palčinského možný: „Ide o silný vzdušný vír, ktorý siaha až po zem, čo spôsobuje silnú veternú smršť.“ Rozdiel medzi tornádom a hurikánom (ten sa u nás nevyskytuje, je záležitosťou najmä kontinentu Južnej Ameriky) je ten, že tornádo môže mať horizontálnu veľkosť maximálne niekoľko desiatok metrov a hurikán ju môže mať až niekoľko sto kilometrov. Avšak, silu spôsobujúcu obrovské škody majú rovnakú. Na meranie sily a smeru vetra slúži vetromer alebo anemograf. Tieto prístroje zaznamenávajú okamžitý smer vetra, rýchlosť vetra v metroch za sekundu a v kilometroch za hodinu. V meteorológii je najťažšie predpovedať, kde vzniknú prívalové dažde.

meteo_stanica_600px

Prechodu studeného frontu však zvyčajne predchádza silný vietor, tzv. húľava, ktorý trvá maximálne tri minúty. V tomto roku bol najvyšší náraz vetra 29 m/s zaznamenaný pred viac ako tromi mesiacmi. Na stanici sa nachádza aj ortuťový tlakomer alebo barometer, ktorého nie veľmi vzdialenú kópiu vynašiel ešte v roku 1643 Evangelista Torricelli a meria veľmi presné hodnoty tlaku vzduchu. Ten je pre meteosprávy veľmi dôležitý. Mikrobarograf je druhým meradlom, ktoré zaznamenáva a kreslí priebeh tlaku vzduchu počas dňa a týždňa. Zrážky sa merajú tromi vonkajšími prístrojmi. Jedným z nich je ombrograf. Jeho súčasťou je plavák, ktorý pohybom meria nárast zrážkového úhrnu a prenáša ho na záznamový papier. Ceilometer sa používa na meranie výšky oblačnosti, a to tak, že neustále vysiela lúče. Ak je na oblohe mrak, lúče sa od neho odrazia a podľa množstva prijatých impulzov pracovníci meteostanice vedia určiť výšku oblačnosti. Druh oblačnosti z tridsiatich možností musí určiť pozorovateľ sám bez akéhokoľvek meracieho prístroja. Automatická stanica Milos 500 obsahuje rôzne čidlá. Tie namerané hodnoty prenášajú na displeje počítačov. Na pracovisku sa nachádza aj gamasonda, ktorá meria radiáciu okolia. Anténa zachytáva aspoň 28 družíc, ktoré neustále monitorujú jeden konkrétny bod a podľa neho sa určuje pohyb zemskej kôry.

Anténa

Súčasťou vonkajších zariadení je samozrejme meteorologická búdka, ktorá je konštruovaná tak, aby sa na vnútorné meradlá – klasické teplomery, vlhkomer, termograf a hygrograf – nedostal žiaden slnečný lúč. Zároveň je žalúziová, aby bola zabezpečená dokonalá cirkulácia vzduchu. Pri tejto búdke je dôležité, aby jej dvierka boli otočené na sever. Takže, ak budete prechádzať okolo akejkoľvek dobrovoľnej MS, s ktorými spolupracuje aj tá v naša, podľa smerovania dvierok na bielej búdke budete vedieť, kam sa vydať, ak chcete ísť na sever. Ďalším zariadením je výparomer. Určuje sa ním hladina vody vždy ráno o siedmej hodine. Na základe získaných výsledkov sa vypočítava deficit vlahy v pôde, ktorý je dôležitý najmä pre poľnohospodárov. Vďaka heliografu, ktorý obsahuje slnkomernú pásku, si naša žiarivá guľa píše dĺžku svojho slnečného svitu. V čase populárnej Arabely z areálu meteorologickej záhradky v rámci veľkej popularity zmizla.

Heliograf

Veríme, že správy z Kamenickej profesionálnej MS, ktorá je na Slovensku najvýchodnejšia, sa nestratia. Podľa slov Dušana Palčinského sa za 28 rokov jeho pôsobenia, ba ani za sedemdesiatročnú históriu stanice nestalo, aby zo stanice neodišla každú hodinu správa o počasí. Aj vďaka tomu sa vieme orientovať nielen v predpovedi počasia, ale aj v klimatológii najbližšieho okolia.

zdroj: Podvihorlatské noviny č. 32/2015

Čítajte tiež:
Pohostinstvá, reštaurácie, krčmy a iné
Pomôžme spoločne Marekovi

Pokračujte v čítaní novšieho alebo staršieho článku«« X »»
  • Komentáre
Napíš komentár


2014 - 2018 © Ing. Patrik Šepeľa