Vihorlat (1076 mnm)

Vihorlat (1076 mnm)

Tisícsedemdesiatšesť metrovú dominantu Vihorlatských vrchov netreba zvlášť predstavovať. Každý už o nej počul, no málokto na nej bol. Pre niekoho je to samozrejmý cieľ dlhšej prechádzky resp. cyklovýjazdu, pre niekoho je to nedosiahnuteľná méta, o ktorú sa radšej ani nepokúša. Aj keď je Vihorlat oficiálne turistom neprístupný (V. stupeň ochrany), je mnoho ciest a chodníčkov, ktorými sa naň dá dostať. Tú, ktorú si popíšeme nižšie, je z Kamenice nad Cirochou (resp. Kamienky) najkratšia a najľahšia a teda najvhodnejšia.

Na Vihorlat sa môžme vydať celkom peši, alebo na bicykli a potom pokračovať po vlastných. Začíname tradične pri bráne v Kamienke. Pred vstupom do VO Valaškovce sa ale nezabudnite pozrieť na aktuálny harmonogram vojenských cvičení..

vihorlat_trasa_480px

Ako vidieť na priloženej mapke, prvá polovica našej trasy vedie propri toku rieky Kamenica. Hneď za bránou na križovatke ideme popri obore vľavo. Pri vodohospodárskom objekte bočíme opať doľava. Prechádzame popri kameňolome Malinná až pod Sokolie skaly (viď prvú fotku v galérii). Až potiaľ je cesta totožná s cestou na sedlo Rozdiel (866 mnm). Od Sokolích skál bočíme prudko vpravo hore. Táto cesta nás dovedie takmer na hrebeň Vihorlatkých vrchov. Pod hrebeňom sa cesta rozdeľuje. Opäť odbočíme vľavo. Po krátkej chvíli sa na pravej strane objavuje studnička s lavičkami, kde sa môžme osviežiť a oddýchnuť si. Hneď za studničkou z našej cesty vybieha lesná cesta. Na jej konci nás čaká lúka s asi najkrajším výhľadom na Vihorlat po ľavej strane a posedom na druhej strane. Práve tu, zvyknem schádzať z bicykla a pokračovať peši. Celým hrebeňom Vihorlatských vrchov sa tiahne turistické značenie. Červeno-biela značka napravo od posedu by nás doviedla k Peňažníku, Rozdielni, Kyjovu, až na cestu medzi Porúbkou a Vinným. Vľavo, nás značka prevedie mladinou do NPR Vihorlat a k samotnému Vihorlatu (1076 mnm).

 
Ako vidíte, trasu je možné absolvovať aj v zime. Počasie na troch kráľov prialo, a aj napriek snehu sa dalo bicyklom dostať až pod Sokolie skaly. Čím vyššie sa Vám podarí výjsť na bicykli, tým ľahšia a kratšia bude spiatočná cesta. -12 °C a silný vietor na vrchole Vihorlatu neboli príjemné, ale krásny výhľad na celú okolitú krajinu a na vzdialené Tatry stál zato 🙂

Aj keď je Vihorlat je „len tu za rohom“, Vihorlatské vrchy majú svoju silu a netreba ich podceňovať. Náhle zmeny počasia a ťažký terén môžu dať zabrať aj zdatným turistom. Nepreceňujte teda svoje sily. Do lesa vstupujte pripravení, najlepšie minimálne vo dvojici. Dajte vedieť svojím blízkym kam a ako idete. No a v prírode sa správajte s rozvahou a zodpovedne. Ak budete mať šťastie, možno sa Vám podarí zazrieť niektorých z jej „obyvateľov“ 😉

Kompletnú mapu VO Valaškovce nájdete tu.

Ing. Patrik Šepeľa

  • Komentáre
Napíš komentár


2014 - 2018 © Ing. Patrik Šepeľa