Kamenica nad Cirochou

Vdp. Juraj Macák – stručný životopis

titulárny kanonik, vlastenec, archeológ, publicista a čestný občan obce Kamenica nad Cirochou

Juraj Macák sa narodil 11. apríla 1909 v Myslave (časť Košíc), v chudobnej roľníckej rodine. Mal piatich bratov (traja jeho súrodenci v rannom veku zomreli). Ako dieťa musel chodiť do maďarskej školy aj napriek tomu, že po maďarsky nevedel. V seminári zmaturoval tak dobre, že biskup Jozef Čársky ho poslal študovať teológiu na Karlovu univerzitu do Prahy. Ešte ani nestihol dokončit vysokú školu a musel narukovať. Ako vysokoškoláka ho poslali na dôstojnícku školu.

Sen stať sa kňazom sa mu splnil 10. februára 1935. Svoju službu cirkvi začal v Trebišove, kde sa venoval najmä mládeži. Neskôr prešiel do Košíc a po maďarskej okupácii bol preložený do Valalikov ako prvý slovenský kňaz. Aj tam sa venoval mládeži.

V roku 1942 naša obec, požiadala apoštolského administrátora Jozefa Čárskeho o zriadenie samostatnej fary. Biskup žiadosti vyhovel, faru zriadil a farárom sa stal dôstojník vojenskej služby v zálohe Juraj Macák.

Dôstojník v zálohe Juraj Macák

“Keď som bol na fare v Kamenici nad Cirochou počas II. sv. vojny, Nemci ľudí nútili na evakuáciu. Poznal som svojich farníkov, preto som sa odvážil ísť ku nemeckému generálovi. Pekne som ho poprosil aby s tým počkal, lebo sme mali choré ženy a deti. Mal som pocit, že musíme zmiznúť. Večer sa celá dedina “odpratala”, šlo o prekvapenie Nemcov. Všetci sme poodchádzali do lesa. Ráno sa Nemci divili, kam sa všetci podeli.”

Kaplnka v lesoch pripomínajúca vyššie spomínané udalosti

Od roku 1947 bol aj dekanom. V Kamenici nad Cirochou ho zastihol komunistický prevrat. V roku 1950 vyvrcholili útoky novej komunistickej moci proti cirkvi. Do väzenia sa dostal aj dekan Macák. Prešiel siedmimi väznicami: Nováky, Plzeň, Ilava, Mučeníky, Prešov, Mladá Boleslav a Humenné. V Ilave sa Juraj Macák zoznámil s významným slovenským archeológom, profesorom Vojtechom Budinským-Kričkom, čo predznamenalo jeho budúcu bohatú archeologickú činnosť.

Po návrate z väzenia pracoval štyri roky na píle. Potom pôsobil ako kňaz v Šarišských Dravciach, neskôr v Brehove na Zemplíne, kde sa ako externý spolupracovník profesora Budinského-Kričku začal venovať archeológii. Pokračoval v tom aj po preložení do Michalka, celých 21 rokov. Preskúmal celý vranovský región a mnoho lokalít, ktoré sú dnes už nenávratne zničené.

Pamätná tabuľa odhalená pri príležitosti Dní obce 2015

V roku 1987 odišiel do dôchodku. Ten trávil v Kapušanoch (pred príchodom do Veľkého Šariša), kde mal znovu optimálne podmienky na archeologickú prácu. Svojou činnosťou si Juraj Macák získal rešpekt v odborných kruhoch. Stal sa členom Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, vydal hodnotnú monografiu Východné Slovensko v dobe veľkomoravskej a ďalšie odborné práce. Na dôchodku pripravil osem zborníkov so spomienkami na archeologickú prácu. Publikoval v odborných časopisoch. Aj na sklonku svojho života bol mimoriadne aktívny, vo veku 99 rokov ešte slúžil omše. Rímskokatolícky kňaz Juraj Macák zomrel vo veku 101 rokov v nedeľu 18. 04. 2010 v Diecéznom kňazskom centre vo Veľkom Šariši.

Čest jeho pamiatke!

Ing. Patrik Šepeľa

zdroje:
korzar.sme.sk
Juraj Macák – Živé korene Veľkej Moravy na východnom Slovensku

Čítajte tiež:
História farnosti
Farský kostol sv. Štefana, prvomučeníka

• Komentáre