Farský kostol sv. Štefana, prvomučeníka

Farský kostol sv. Štefana, prvomučeníka

Popis
Náš kostol, postavený v roku 1782, je jednoloďová stavba so štvorcovým segmentovým uzáverom presbytéria. Priestory v presbytériu sú zaklenuté českou plackou, v lodi pruskými klenbami, ktorých medziklenbové pásy dosahujú na dvojité krepované rímsky nástenných pilastrov. Hlavice pilastrov majú festóny na volútach. Nárožné vstupné priečelie je komponované do trojosovej, pilastrami členenej dolnej poschodovej časti, ktorá je zakončená architrávom a trojuholníkovým štítom na rizalite. Na archivár dosadá konkávne zakončený štít priečelia v strede s vežou, ktorej masív zdôrazňuje horizontálna bosáž.*

18. storočie
Kanonická vizitácia z roku 1773 nám podáva informáciu o tom, ako po zrušení jezuitského rádu majetok jezuitov pripadol šľachticovi Tomášovi Szrimayovi. Ten prisľúbil, že vybuduje nový kostol v Kamenici a taktiež, že ho i pokryje. Ale po vystavaní múrov nového kostola, impozantného sklenenia, nedokončenej strechy a nedokončených prác tento šľachtic zomrel. Jeho pozostalá manželka bola bez záujmu o kostol a preto ho dala do prenájmu istému židovi Herškovičovi. On však nechcel viac prispieť na výstavbu kostola, a tak kostol ostal bez kamennej dlažby, bez sklenených okien s množstvom tehál, ktoré tu ešte boli z budovania kostola, ale taktiež s množstvom piesku a blata, ktoré bolo nielen okolo kostola, ale i v ňom. I napriek takémuto stavu kostola tu boli slúžené bohoslužby, a to kňazom Alexandrom Almássym.

19. storočie
V roku 1805 prichádza nový správca farnosti Dlhé nad Cirochou a zároveň nový správca filiálky Kamenica nad Cirochou (v tom čase Welka Kamenka) vdp. Ján Spavelko. Taktiež on slúžil sv. omše v tomto kostole. Na dokončenie kostola bolo potrebných niekoľko tisíc korún. V tom čase došlo k novému rozdeleniu zemepánskeho majetku. Kostol pripadol Štefanovi Csákyovi a tento dal spraviť na kostole okná a klenbu, ktoré vyplatil zo svojho majetku. Po smrti grófa Csákyho pripadol kostol a jeho majetky Júlii Csákyovej, ktorá bola vydatá za grófa Petra Száparyho.

 
V roku 1827 vypukol požiar, ktorý zničil šindľovú strechu kostola. Grófka nariadila v roku 1831 kostol prikryť drevenými doskami. K obnove kostola došlo až v roku 1843, kedy trhliny, strecha a iné časti kostola boli obnovené. V tom čase bol vybudovaný aj nový chór a bola prevedená aj vnútovná obnova kostola. Grófka prispela aj na dokončenie veže, ktorá v roku 1844 bola nielen dokončená, ale i zastrešená. Dňa 26. 07. 1852 bol pre kostol zadovážený nový organ zo Spišského Podhradia od majstra Kolbayho. Tento organ fungoval až do roku 1969, kedy bol vymenený za nový. V roku 1862 boli na žiadosť grófky Adelajdy Andrássy, dcéry Júlie Száparyovej, ktorá bola vydaná za grófa Andrássyho, staré prehnité škridle vymenené za nové.

20. storočie
11. 12. 1931 prijal Košický ordinariát 43000 korún na oslobodenie od patronátu kostola od grófa Gejzu Andrássyho. V rokoch 1960 – 1961 bola na kostole vymenená strecha, obnovila sa veža a ozdobila sa novým krížom. V roku 1987 bola strecha kostola pokrytá medenými plechmi. Renovácia vnútra kostola bola prevedená v roku 1990 za vdp. Štefana Gábora. Spočívala v novej výmaľbe kostola, nainštalovaní nového elektrického osvetlenia a obnove sákristie. Pri renovácii boli zároveň obnovené aj sochy nachádzajúce sa v kostole. Z prostriedkov obce bolo po obvode pozemku pri kostole v roku 1992 urobené betónové oplotenie a zároveň bolo upravené aj okolie kostola.

Súčasnosť
V terajšom kostole sa nachádzajú dva chóry. Jeden pre mništrantov, druhý pre organ. Pri ostatnej renovácii sa vymaľovali steny, vymenili sa okná, prerobili sa elektrické rozvody i kúrenie. Namontovalo sa nové osvetlenie a zvukotechnika. Vybudovala sa sociálna miestnosť a bola zriadená miestnosť pre matky s deťmi. Pod dohľadom pamiatkárov prebehol pod kostolom archeologický prieskum, potvrdzujúci existenciu pohrebiska. Ako posledný, no nie menej dôležitý komponent, bol osadený pôvodný oltár.

Južnú stranu nádvoria kostola zdobí približne 300 ročná lipa veľkolistá, ktorá je vysoká cca 20 metrov a jej kmeň má v obvode 7.35 metra.

Kostolné zvony
Vo zvonici nášho kostola sa nachádzajú dva zvony, väčší a menší. Na prvom väčšom zvone je (v preklade) napísané: “Odlial Laszló Lajoskis pre Rímsko-katolícku farnosť Kamenica nad Cirochou a zlial nový zvon v roku 1873. Na druhom menšom zvone je (v preklade) napísané: “Z mečov a štítov pre Kamenicu zliaty zvon p. Ferenczom v roku 1822. V roku 1914 počas prvej svetovej vojny vzali vojaci zo zvonice jeden zvon a roztavili ho na výrobu kanónov.**

Ing. Patrik Šepeľa

Zdroje:
ThDr. Radoslav Lojan, PhD.: História obce Kamenica nad Cirochou, 1998, s, 35 – 38.
*Súpis pamiatok na Slovensku, Bratislava 1968, s. 11.
**Bagin, Anton: Cirkevné umenie, Bratislava 1974, s. 20

Čítajte tiež:
Kamenický kaštieľ
Kamenica nad Cirochou počas II. sv. vojny

Pokračujte v čítaní novšieho alebo staršieho článku«« X »»
  • Komentáre
10
  1. 18. 11. 2015 at 20:01filip  Odpoveď

    Katastrofa,polopravdy,radoslavom lojanom skreslene a nepravdive udaje,to kto toto pisal? skomolene mena slachticov,archeologicky prieskum bol odflaknuty neodbornym vyskumom a prieskumom,videl som to na vlastne oci, ziadny pamiatkar tu pri vykopavkach nebol.......z tej skutocnej a velmi bohatej historie tu nieje ani slovo,ale asi niekto chce ,aby to tak bolo......do roku 1700 tu stal stary kostol,okolo kostola zo vsetkych stran je 600 rocny cintorin zruseny v roku 1812...

Napíš komentár


2014 - 2018 © Ing. Patrik Šepeľa