Kamenica nad Cirochou počas II. sv. vojny

Kamenica nad Cirochou počas II. sv. vojny

V nasledujúcich rokoch sa politická situácia rýchle menila. Blížili sa osudné dni pre našu republiku a hrozba novej vojny vo svete. Komunistická strana musela prejsť do ilegality. Hlinkova strana začína naberať ostrejší kurz. Začalo sa množiť štvanie proti iným národom a národnostiam a toto všetko smerovalo k oslabeniu, neskôr k rozbitiu Československej republiky a k vzniku Slovenského štátu. V obci sa začala organizovať povinná branná výchova pre celé obyvateľstvo. Na novoutvorený Slovenský štát začali robiť prehnané nároky na severe Poliaci a na juhu Maďari. 15. marca 1939 maďarské vojsko vtrhlo na Zakarpatskú Ukrajinu a obsadzuje mestá Užhorod, Sobrance a iné. V plnej výzbroji a bez väčšieho odporu postupujú smerom na Stakčín. Pred Sninou boli Maďari zastavení a o necelý mesiac boli dojednané nové hranice hanebne okliešteného Slovenského štátu. V našom okrese sa hranica s Maďarmi ustálila na čiare: Valaškovce, Snina, Pčoliné, Parihuzovce a Hostovice. Obce na východ od nich patrili Maďarsku.

V júni 1941 vypukol nový požiar vo svete. Hitlerovské Nemecko zákerne prepadlo Sovietsky zväz a rýchle postupovalo do vnútrozemia. Obec znovu bola preplnená vojskom. Miestne letisko ožilo lietadlami. Vojnový stav si vyžiadal osobitné opatrenia v zásobovaní. Pre ťažko pracujúceho bola určená dávka 10 dkg múky, pre ostatných 7 dkg denne. V 1942 roku bol odhlasovaný zákon o vysťahovaní Židov a zrušenie ich štátneho občianstva. Z menovanej obce bolo vysťahovaných 5 židovských rodín. Ich domy a pozemky sa stali štátnym majetkom a boli pridelené arizátorom.

Krátko po vyhlásení druhej svetovej vojny aj vojenská posádka z Kamenice nad Cirochou bola odvelená na východný front. Súčasne odišla aj guľometná rota pod vedením dnes už legendárneho hrdinu Jána Nálepku.

Ján Nálepka medzi partizánmi.
Ján Nálepka medzi partizánmi

Menovaný dlhšiu dobu pôsobil v miestnej vojenskej posádke vo funkcii veliteľa roty poddôstojníckej školy. Po krátkom pobyte na východnom fronte si začali vojaci uvedomovať nezmyselnosť fašistického ťaženia a bezdôvodné vraždenie bratského slovanského národa, mnohí z našich vojakov v príhodnej chvíli dobrovoľne prešli na stranu Sovietskej armády. Spoločne s Jánom Nálepkom sa prihlásili do partizánskeho zväzku Saburova aj rodáci z Kamenice nad Cirochou a to Andrej Mažerík a Jozef Maškuliak, ktorí v boji proti fašistom položili svoje životy. Česť ich pamiatke!

Andrej Mažerík
Andrej Mažerík

Jozef Maškuliak
Jozef Maškuliak

Situácia na fronte sa skoro začala vyvíjať v neprospech Nemcov a ich spojencov. Proti okupantom aktívne vystúpilo obyvateľstvo porobených národov celej Európy. V tyle nepriateľa sa začal organizovať ďalší front – partizánske hnutie. Okolie Kamenice nad Cirochou s pohorím Vihorlatu poskytovalo vhodné podmienky pre tento spôsob boja. Už začiatkom r. 1944 sa v chotári obce začínajú objavovať prví sovietski vojaci – utečenci z koncentračných táborov. Miestni obyvatelia ich všemožne podporovali, skrývali v domoch, zásobovali potravinami, liečili, a tak vytvárali podmienky pre organizovanie partizánskych skupín. Partizánom aktívne pomáhali: Michal Poľačko, Andrej Kormucík, Štefan Majický a iní. V pohorí Vihorlatu pôsobili viaceré partizánske skupiny, a to Kriváň, Veža, Ščors a Jastrib. K poslednej skupine odišiel z obce aj Andrej Šepeľa a Jozef Majický. Menovaní neskôr boli zadelení do československého armádneho zboru. Po prechode frontu a po oslobodení obce do čsl. armádneho zboru sa prihlásilo ďalších štyridsať dobrovoľníkov, z ktorých deviati padli v bojoch pri oslobodzovaní Československa. Boli to: Jozef Gurbovič, Jozef Jacko, Ján Šepeľa, Štefan Vrábeľ, Štefan Dohňanský, Štefan Lojan, Michal Chmura a Ján Vataha. Česť ich pamiatke. Začiatkom r. 1944 odišiel k partizánom Ján Beľančin a doteraz je nezvestný.

Pred príchodom frontu partizáni v tyle nepriateľa zorganizovali niekoľko deštruktívnych akcií. Jednou z nich bolo aj podmínovanie železničného mostu medzi obcami Kamenica nad Cirochou a Modra nad Cirochou, kde bol vyhodený do vzduchu nemecký železničný transport, naložený muníciou.

Nemci pri náhlom ústupe vyhodili do povetria hangár na miestnom letisku a železničný most, súčasne podmínovali kasárne. Posledné dielo skazy sa im nepodarilo dokončiť, lebo Ján Chmura im dvakrát prerezal zápalné šnúry.

Menovaný potom bojoval v čsl. armádnom zbore a po ťažkom zranení sa vrátil domov invalidom. Obeťou rabovačky Nemcov sa stal Ján Balóg, ktorého zastrelili pri pokuse o záchranu svojich koňov. Od mínometných striel boli zničené dva obytné domy. Pri odmínovacích prácach v chotári obce bolo zabitých desať sovietskych vojakov. Z miestnych obyvateľov najväčší podiel na odmínovaní chotára a okolitých obcí má Michal Šalák a Andrej Maškuliak.

Prvé sovietske hliadky prišli do dediny 24. novembra 1944 v popoludňajších hodinách. Za nimi tiahlo vojsko, z ktorého niektoré jednotky smerovali na mínové polia. Na toto nebezpečenstvo upozornil Pavol Beľančin, čím zachránil životy mnohým sovietskym vojakom. Menovaný zároveň informoval sovietske jednotky o mieste rozloženia nepriateľskej obrany. Po prechode frontu bola z miestnych obyvateľov zorganizovaná milícia a jej veliteľom sa stal Michal Šepeľa.

Prvým predsedom po oslobodení bol zvolený Jozef Majický.

Pamätník obetiam padlým v druhej svetovej vojne.
Pamätník obetiam padlým v druhej svetovej vojne

Zdroj:
Kronika obce Kamenica nad Cirochou
Kamenica nad Cirochou 650 ročná, Humenné 1968

  • Komentáre
Napíš komentár


2014 - 2018 © Ing. Patrik Šepeľa