Oslobodenie našej obce

Oslobodenie našej obce

Bolo to v noci z 25. na 26. novembra 1944, kedy jednotky 318. horskej divízie vstúpili do našej obce. Naši občania túžobne očakávali svojich osloboditeľov. Hneď po oslobodení miestni občania účinne pomáhali Sovietskej armáde v jej ďalšom boji proti nenávidenému fašizmu.

Organizovaním pomoci a civilnou správou obce bol poverený Revolučný národný výbor, ktorého prvým predsedom sa stal Viktor Jóner. Práca orgánov národného výboru bola v tomto období zameraná na poskytovanie pomoci Sovietskej a Československej armáde, a to najmä povozmi, pracovnými silami pri obnove zničených ciest, mostov, železníc a pomoc pri plynulom zásobovaní sovietskych a československých vojakov.

Pomoc bola nevyhnutná. Veď len napríklad železničná trať bola úplne zničená nielen v chotári našej obce, ale v celom okrese, všetky mosty boli vyhodené ap. Na letisku bol zničený pekný nový hangár, samotné letisko bolo zorané tak, že na ňom nemohli pristávať sovietske lietadlá. I most na ceste cez Ríku bol poslednú noc 25. novembra 1944 asi o 22. hod. vyhodený. Mimo toho cesty boli zamínované.

Ďalej boli vypálené dva domy, píla VZM, tiež mnoho domov bolo poškodených. Fašisti nešetrili ničím. Ničili všetko len preto, aby spomalili postup Sovietskej armády. Od roľníkov brali kone, kravy, ošípané, potraviny i ľudí.

Väčšina obyvateľstva bola ustupujúcimi hitlerovskými hrdlorezmi nútená evakuovať. V mestách a dedinách ostávali iba chorí a starci. Miestni občania však sa vyhli evakuácii tým, že utiekli do hôr, v ktorých sa skrývali, poskytovali pomoc partizánskym jednotkám, ba mnohí z nich bojovali so zbraňou v ruke po boku partizánov. Najviac miestnych občanov sa skrývalo na Beščitkách, na Vaľaškovciach a v Dubnikoch.

Škody, ktoré narobili Hitlerovci, boli veľké a bolo ich veľa. Na vtedajšie pomery boli však odstránené v pomerne krátkom čase. Najprv bol postavený provizórny most cez Ríku, potom sa pristúpilo k odmínovaniu. V našej obci ich vyberali traja zaškolení míneri a to Maškuľák, Šalák a Vrábeľ. Ďalej bolo nutné upraviť plochu letiska. I tu pomohli miestni občania a občania z okolitých dedín. Miestni gazdovia však svojimi záprahmi zásobovali sovietske vojská až v Krakove, Sanoku, pracovali i pri železničnej trati Humenné – Lupkov.

Ilustračný obrázok

Pracovné nadšenie ľudu v oslobodených obciach bolo veľké. I jeho zásluhou železničná trať Humenné – Lupkov bola opravená už koncom decembra 1944. Hneď po oslobodení slávnou Sovietskou armádou hlásili sa miestni občania ako dobrovoľníci do I. československého armádneho zboru. Z našej obce sa dobrovoľne prihlásilo 42 chlapov, ktorí po predbežnom výcviku v Snine a v Humennom boli zaradení po boku Sovietskej armády do bojov proti hitlerovským votrelcom. Najviac ich potom bojovalo pri Liptovskom Mikuláši, niektorí však ako tankisti oslobodzovali Ostravu. Jedenásti miestni občania – dobrovoľníci sa už nevrátili, padli obetovali svoje životy len preto, aby ich potomkovia mohli žiť šťastne, v mieri a bez vojen. Svoje životy položili: Beľančin Ján, Dohňanský Štefan, Gurbovič Jozef, Chmúra Michal, Jacko Jozef, Lojan Štefan, Maškuľák Jozef, Mažerík Andrej, Šepeľa Ján, Vataha Ján a Vrábeľ Štefan.

Vďační občania, ktorým osud doprial užívať plody dneška, postavili padlým rodákom pomník, ktorý budúcim generáciám bude pripomínať hrdinstvo sovietskych i našich ľudí v boji proti fašistickým votrelcom.

Zdroj:
Kronika obce Kamenica nad Cirochou
Kamenica nad Cirochou 650 ročná, Humenné 1968

 

Ing. Patrik Šepeľa

  • Komentáre
Napíš komentár


2014 - 2018 © Ing. Patrik Šepeľa